Výstava Listování Slovenskem

V rámci Dní Českej kultúry 2019 a v spolupráci s Českým spolkom na Slovensku, Českým spolkom v Košiciach, Českým centrom v Bratislave a Památnika národního písemnictví Prahe sa v priestoroch Zemplínskej knižnici Gorazda Zvonického v Michalovciach v čase od 4.11.2019 do 30.11.2019 bola sprístupnená výstava Listování Slovenskem. Autorkou je kulturologička a historička Mgr. Monika Kapráliková, PhD. Výstavu zostavila za pomoci PhDr. Karela Kolaříka, Ph.D., knihovníka Památníka národního písemnictví v Prahe.
Výstava mapuje stav vydanej slovenskej literatúry v českých nakladateľstvách v rokoch 1918-1939, poukazuje na významné projekty Čechov a Slovákov, knižné publikácie, antológie, učebnice, slovníky s tematikou prírody, ľudovej kultúry a historického vývinu spomínaných národností. Je spracovaná vo forme informačných tabúľ s bližšími popiskami, vyobrazenými knižnými publikáciami, fotografiami osobností literárneho a umeleckého života skúmaného obdobia.
Výstava sprístupnila návštevníkom poznatky o práci jednotlivých nakladateľstiev a edícií, ako napríklad: nakladateľstvá Leopolda Mazáča, Františka Borového, Melantrichova knižnica a pod. Poukázala na myšlienky vyslovené v Edícia mladých slovenských autorov (EMSA). Nakladateľstvo Leopolda Mazáča zabezpečovalo vydávanie mesačníka s literárnou a umeleckou tematikou Elán s cieľom rozvíjania českého a slovenského kultúrneho dialógu. Kľúčovým predstaviteľom EMSA bol básnik Ján Smrek, pracovník nakladateľstva Leopolda Mazáča, ďalej prozaik a redaktor Štefan Letz a kmeňový výtvarník Martin Benka.
Nakladateľstvo Františka Borového sa špecializovalo na vydávanie českej poézie a prózy. Melantrichova knižnica realizovala preklady diel zväčša ruských autorov L. N. Tolstého, I. S. Turgeneva, F. M. Dostojevského, vydávala časopis Slovenské smery umelecké a kritické, na jeho redigovaní sa podieľali Emil Boleslav Lukáč a Ján Jesenský (od novembra 1933). Od roku 1935 sa na vydávaní časopisu Slovenské smery umelecké a kritické podieľalo bratislavské nakladateľstvo Etos.
Z výstavy sa návštevníci okrem iného mohli dozvedieť i to, že v období medzi rokmi 1928-1938 prekvitali aktivity hnutia pražskej družstevnej práce aj s románovými dielami Mila Urbana Živý bič, Petra Jilemnického Pole neorané, Kus cukru a pod. Súťaž o najlepší román družstevnej práce v roku 1937 vyhral Peter Jilemnický s dielom Kompas v nás. Výnimočný ohlas v danom období získala aj tvorba revolučných výtvarníkov a to Štefana Bednára, Janka Alexyho, Kolomana Sokola a iných.
Výstavu Listování Slovenskem si v Zemplínskej knižnici Gorazda Zvonického v Michalovciach pozrelo viac ako 450 návštevníkov, z radu našich čitateľov i širokej verejnosti.

Mgr. Holonič S.
odd. hudobné a internetu