„Das tri abo može i štiri dzeci prišli za mnu i pitaju šemi, či jim ňenapišem dajake rozpravočki. Ta ja jim povedzel, že hej a napisal mi... O princeznoj , co guľala očami, O chobotnici zoz jarku až ribňiku, O červenej chustočke Červenej Chustočki, O ďabľikoj, co mal križ s križami“.
Jožko Jenčo – dramatik a režiser chirečnoho Kladzanskoho Ľudovoho Ďivadla (KĽUD)
V súčasnom modernom svete deti prestávajú rozumieť miestnemu dialektu. Doma už prakticky nehutoria, nehvaria a nerečuju, ale o to radšej používajú cudzie a slangové výrazy. Nárečia sú národným bohatstvom , ktoré nám zanechali naši predkovia vo forme ľudovej slovesnosti, tvorivosti , rozprávok, piesni, atď. Existujú medzi nami ľudia, ktorí chcú , aby sa nárečie zachovalo a aby sme mu rozumeli . Režisér, scenárista a herec Kladzanského ľudového divadla Jozef Jenčo napísal Vichodňarske rozpravočki, v ktorých pretavil nárečie do známych príbehov. Kniha obsahuje 11 hravých a veselých ilustrovaných rozprávok pre deti, ale aj dospelých. V týchto zaujímavých rozprávkach sa môžu deti stretnúť so známymi postavičkami (červená čiapočka, smelý zajko atď) v upravenej modernej forme, ale aj s novými postavami ako Stara Mlada, Bosorka, Detektiv Derik, Chobotnica z jarku atď. Kniha obsahuje aj „višvetľivki“ čo ktoré slovo, alebo slovné spojenie znamená.
V piatok 16.2.2019 sme v Zemplínskej knižnici Gorazda Zvonického v Michalovciach zrealizovali autorské čítanie tejto knihy. Podujatia sa zúčastnilo 52 detských čitateľov zo ZŠ Pavla Horova a návštevníkov knižnice. Autor Jožko Jenčo humorným spôsobom predstavil svoju knihu , zároveň bol v jednej osobe autorom, moderátorom a kultúrnou vložkou programu. Spisovateľ predstavil aj ilustrácie z knihy, ktorých autorkou je výtvarníčka Biljana Čurná Roman zo Srbska. Jožko Jenčo pripravil pre deti aj dramatizáciu rozprávky O medovníkovej chalúpke, ktorá bola samozrejme v nárečí . Deti si zahrali strigu, lopatu, ozvenu , Marienko (chlapec) a Janička (dievča). V závere podujatia nasledovala autogramiáda knihy.
Spisovateľ a humorista vysvetlil dôvod, prečo sa rozhodol napísať knihu rozprávok pre najmenších vo „vichodňarskom“ nárečí : „Je to prepotrebné, pretože mnohé deti, ktoré chodia do školy, dialektu nerozumejú, alebo ho nevedia, takže je to v podstate aj taká vyučovacia pomôcka “.
Mgr. Iveta Majvitorová