Josef Čapek

Dňa 5.11. 2018 sa v priestoroch Zemplínskej knižnice Gorazda Zvonického v Michalovciach uskutočnila prednáška spojená s besedou z cyklu Česká literatúra 20. storočia pod názvom Josef Čapek. Bola venovaná stému výročiu vzniku I. Československej republiky.  Pripravil ju Miestny klub Českého spolku v Michalovciach. Prednášajúcou bola p. Vlasta Vojníková, ktorá prítomným priblížila život a dielo Josefa Čapka, významnej osobnosti českej kultúry.
Josef Čapek (* 23. marec 1887, Hronov – † apríl 1945, koncentračný tábor Bergen-Belsen) bol český maliar, spisovateľ, fotograf, grafik; brat Karla Čapka.
Vychodil obecnú a meštiansku školu v Úpici a v rokoch 1901 – 1903 navštevoval nemeckú odbornú tkáčsku školu vo Vrchlabí. V škole nevynikal dobrým prospechom a preto istý čas pracoval ako robotník v úpickej tkáčovni F. M. Oberländera. Vďaka sestre Helene a jej snúbencovi JUDr. Františkovi Koželuhovi, ktorí presvedčili rodičov o praktickom využití štúdia na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe, mohol v roku 1904 začať Čapek študovať na Umprum (Uměleckoprůmyslní škola) a tiež v tamojšej špeciálnej škole dekoratívnej maľby. Prvé výraznejšie olejomaľby a kresby ovplyvnené fauvizmom a expresionizmom vznikli na študijnej ceste, ktorú v rokoch 1910 a 1911 podnikol s bratom Karolom. Táto cesta ich zaviedla do Paríža a Marseille, navštívili aj Španielsko. Bol spoluzakladateľom moderne orientovanej umeleckej spoločnosti s názvom Skupina výtvarných umelcov, ktorá sa schádzala v pražskej kaviarni Union. V roku 1912 sa stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes. Spolu s Antonínom Matějčkom redigoval časopis Volné směry, ktorý spolok vydával. Už v tomto období vznikali prvé literárne práce, s bratom Karolom vydával generačný Almanach. Z Mánesovho spolku bol na základe nezhôd s jeho výborom vylúčený. V rokoch 1920 až 1922 prešiel Čapek výtvarným obdobím tzv. druhého kubizmu. V roku 1924 sa uskutočnila jeho prvá samostatná výstava v Prahe a v Brne, svoje diela vystavil aj na výstave československého umenia v Paríži. V ďalšom období, 1923 – 1927 tvoril prevažne oleje a kresby so sociálnymi motívmi, neskôr maľoval obrazy s motívmi českej dediny a detí v jednoduchom štýle. V roku 1929 sa stal členom Umeleckej besedy a písal pre jej časopis Život. Popri maľovaní sa venoval aj knižnej grafike, scénickému výtvarníctvu a tiež písaniu.  Odmietol ísť do exilu so slovami „někdo musí s národem zůstat“. 1. septembra 1939 bol podobne ako ďalší predstavitelia politického, kultúrneho a verejného života zatknutý. Gestapo ho odvlieklo z dovolenky v Želive u Humpolce. Odviezli ho do Pankráckej väznice, odtiaľ do koncentračného tábora Dachau, potom do Baldu, Oranienburg-Sachsenhausenu a nakoniec do Bergen-Belsenu v Dolnom Sasku, kde zomrel na týfus. Miesto jeho posledného odpočinku nie je známe.
Na prednáške sa zúčastnilo 8 členov Českého spolku v Košiciach.

PaedDr. Jana Begová

Fotogaléria