Pochanič Ján

Autor detských knižiek.

Narodil sa v  Michalovciach. Žije v Prešove, kde aj pracuje ako vysokoškolský pedagóg na Prešovskej univerzite v Prešove. Do rodného kraja sa vracia pravidelne. Vďaka svojmu nevšednému humoru si získal detské srdcia.

Do Michaloviec chodieva každé dva týždne. ,,Mám prehľad, ako kvitnú čerešne, ako na jeseň opadá lístie, koľko je v zime snehu, takže nikto ma neokabáti, ako je v Michalovciach.“

Písať začínal na steny michalovských škôl.
Na svoje začiatky s písaním si spomína takto: ,,Keď som bol mladší, písal som len po stene, ale preto nemali pochopenie ani rodičia, ani učiteľky.“ Neskôr pokračoval s písaním na vysokej škole. Zistil, že ľudí jeho príbehy celkom zaujímali. S písaním detských kníh začal, keď sa stal učiteľom. ,,Keď som začal učiť, začal som vymýšľať nejaké rozprávky a potom sme si ich spoločne čítali.“ Zistil, že zrazu bol o ne záujem. Pred tým, než mu začali vydávať knižky, zapájal sa do rôznych literárnych súťaží. ,,Potom mi prišla spätná väzba, že už som asi celkom zrelý na to, aby som začal písať.“ Jeho prvá kniha vyšla v roku 2009. ,,Rozprávky vznikali dlhé roky pred vydaním,“ upresňuje mladý spisovateľ. Podľa neho je vydať knihu dnes veľmi jednoduché, stačí mať peniaze. ,,Je to plytká cesta, lepšie je podrobiť knihu kritike a zohnať vydavateľa,“ myslí si autor rozprávok. Za dôležité pokladá aj ich prezentáciu medzi deťmi, ktorá uňho nie je klasickým čítaním. Spisovateľ si kvôli deťom aj vyzuje topánky a ukazuje deravé ponožky, ktoré súvisia s rozprávkou. ,,Som možno trošku iný spisovateľ, ale myslím si, že niekedy nestačí o knihe sucho rozprávať, pretože deti potrebujú vedieť o knihe pikošky,“ vysvetľuje svoju úlohu zabávača, v ktorej sa vždy pri deťoch ocitne.
Hovorí, že niekedy je jeho prezentovanie knihy až živelné, ale tak to cíti a tak to chce. S deťmi sa zabáva, akoby bol sám dieťaťom. ,,Deti sú samy energiou, ale niekedy treba stlačiť ten správny gombík a ono to príde,“ vraví o svojej energii pri deťoch.

S rozprávkami mu pomáhajú jeho synovia
Do sveta rozprávkových knižiek zapojil svojho syna, ktorý je ešte len škôlkarom. Ten mu pomohol ilustrovať knihu Klopi-klop na Jabĺčkové kráľovstvo. ,,Mnohé rozprávky vznikali ako rozprávky na dobrú noc pre mojich synov,“ pokračuje, že tým sa  sám podrobil kritike. Napísal rozprávkové dvojCD Abeceda na diskotéke, knižnú publikáciu Písmenkoví detektívi a ďalšie. Najnovšími sú Rozprávky do tmy s ilustráciami nevidiacich detí. Kniha vyšla v klasickom vydaní i v Braillovom písme.