Juraj Králik

česko-slovenský a slovenský diplomat a spisovateľ

* 26. júl 1926 - † 24. september 2012

 

Život

Juraj Králik sa narodil v roku 1926 v Košiciach. O niekoľko rokov neskôr, sa aj s rodinou presťahoval do Michaloviec. A to po skončení prvej Viedenskej arbitráže, kedy bolo Česko-Slovensko donútené postúpiť územia dnešného južného Slovenska a celú Podkarpatskú Rus Maďarsku. Rodina mala pomerne veľa známych. A časté návštevy osobností z radov evanjelickej inteligencie ako napr. Milan Hodža, Martin Rázus, generál Ferdinand Čatloš, Elo Šándor či ministrov prispeli k jeho formovaniu.

V michalovskom gymnáziu napokon dokončil svoje stredoškolské vzdelanie. Počas štúdií sa stal členom folklórneho súboru Zemplín, čo podnietilo jeho lásku k ľudovému spevu a tancu. Neskôr bol naverbovaný do 1. československého armádneho zboru a priradený so školy dôstojníkov v zálohe. V ďalšom vzdelávaní pokračoval v Bratislave na Vysokej škole ekonomickej a na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, ktoré absolvoval s vyznamenaním v roku 1949. Okrem toho vyštudoval aj operný spev. Vedel sa dohovoriť viacerými cudzími jazykmi, a z toho zo 6 zložil skúšky na úrovni štátnych skúšok.

Vtedajší prezident Ivan Gašparovič udelil 1. septembra 2006 Jurajovi Králikovi Rád Ľudovíta Štura I. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti zahraničnej politiky.

Diplomatická kariéra

Po úspešnom skončení štúdií nastúpil do Ústavu právnej filozofie ako odborný asistent a do Ústavu teórie práva ako poverený vedúci. Diplomacii sa však začal naplno venovať až od roku 1953, kedy odišiel ma svoju prvú zahraničnú misiu. Do roku 1960 pracoval na československom veľvyslanectve v Budapešti, kde bol zodpovedný za politické spravodajstvo. Jeho prognostiky, ktoré vyplývali z jeho správ boli presné a tak v hodnosti prvého tajomníka dostáva Juraj Králik vo veku 30 rokov štátne vyznamenanie za vynikajúcu prácu.

Od roku 1963 do roku 1971 pôsobil na poste veľvyslanca pri Organizácii Spojených národov (OSN), kde zastával funkciu predsedu jedného z výborov Konferencie pre odzbrojenie v Ženeve.

Od roku 1968 pracoval nasledujúcich dvadsať rokov v ústraní v Stredisku OSN pre ochranu životného prostredia, Ústave rádioekológie a využitia  jadrových techník v Košiciach a na Hydrometeorologickom ústave M. R. Štefánika v Bratislave.

Po zmene režimu sa vrátil do aktívnej diplomacie a v období rokov 1990-1993 opäť zastával funkciu veľvyslanca pri OSN. A do roku 1994 pôsobil na poste osobitného poradcu pre odzbrojenie dvoch generálnych tajomníkov OSN, Javiera Pérez de Cuéllara a Butrusa Butrus-Gálího.

Okrem toho tiež zastával post predsedu Správnej rady Slovenského národného strediska pre ľudské práva, prezidenta Medzinárodnej spoločnosti pre OSN na Slovensku, poradcu ministra Kukana a vypracoval návrh na zriadenie diplomatickej akadémie Štefana Osuského v Bratislave. A tiež v Bratislave vyučoval na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity a Právnickej fakulte Univerzity Komenského, kde aj sám študoval.

Prínos pre umelecký život na Slovensku

Juraj Králik sa v roku 1948 zaslúžil o vznik umeleckého folklórneho súboru Lúčnica a považuje sa za jedného z jej zakladateľov. Okrem toho sa podieľal aj na vzniku umeleckého folklórneho súboru SĽUK.

Vo voľnom čase maľoval akvarely zo života zemplínskeho regiónu, a v roku 2009 mu udelili čestné občianstvo mesta Michalovce. Túto udalosť sprevádzala aj výstava akvarelov Juraja Králika inšpirovaných zemplínskymi folklórnymi tradíciami. Venoval sa aj spevu, športu a tiež hral aj na klavír.

Tvorba

·         Vývoj teórii o štáte a práve (1953)

·         Trójsky kôň civilizácie (1975)

·         Dnešok a zajtrajšok vedy (1980)

·         Náčrt problematiky jadrového práva (1983)

·         Medovňik - ľubovňik, abo, Každi-to kvitočok svuj makortet najdze : Zemplínska rapsódia (1997)

·         Lúčnica moja láska (1998)

·         Dejiny umenia diplomacie (1999)

·         Letokruhy diplomacie : tri tisícročia rastu i krpatenia (2003)

·         Kariérny diplomat (2006)

·         Štúdia o implementácii a šírení medzinárodného humanitárneho práva na Slovensku (2008)

·         Odkaz satanskej planéty (2010)

Použité zdroje:

Juraj Králik (diplomat). Wikipédia: Slobodná encyklopédia [online]. 2021 [cit. 2022-07-19]. Dostupné na: https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Kr%C3%A1lik_(diplomat)

MUSIL, Miroslav. Neorenesančný slovenský diplomat Juraj Králik. In: Ročenka zahraničnej politiky Slovenskej republiky 2012 [online]. Bratislava: Výskumné centrum slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n.o., 2013, s. 149-156 [cit. 2022-07-19]. ISBN 978-80-89356-41-6. Dostupné na: https://www.mzv.sk/documents/10182/621898/rocenka+2012.pdf

Juraj Králik. Michalovce: Srdce Zemplína [online]. c2017 [cit. 2022-07-19]. Dostupné na: https://www.michalovce.sk/sk/clanok/juraj-kralik

Juraj Králik. Databazeknih.cz [online]. c2008 [cit. 2022-07-19]. Dostupné na: https://www.databazeknih.cz/zivotopis/juraj-kralik-72943Začiatok formulára

Juraj Králik. Panoráma [online]. 2010 [cit. 2022-07-19]. Dostupné na: https://www.panorama.sk/kralik

MUSIL, Miroslav. Neorenesančný slovenský diplomat Juraj Králik. In: Ročenka zahraničnej politiky Slovenskej republiky 2012 [online]. Bratislava: Výskumné centrum slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n.o., 2013, s. 149-156 [cit. 2022-07-19]. ISBN 978-80-89356-41-6. Dostupné na: https://www.mzv.sk/documents/10182/621898/rocenka+2012.pdf

Juraj Králik. Michalovce: Srdce Zemplína [online]. c2017 [cit. 2022-07-19]. Dostupné na: https://www.michalovce.sk/sk/clanok/juraj-kralik

Juraj Králik. Databazeknih.cz [online]. c2008 [cit. 2022-07-19]. Dostupné na: https://www.databazeknih.cz/zivotopis/juraj-kralik-72943Začiatok formulára

Juraj Králik. Panoráma [online]. 2010 [cit. 2022-07-19]. Dostupné na: https://www.panorama.sk/kralik