Pado Juraj

Spisovateľ, pedagóg

 20. 3. 1922 Čečehov
 6. 4. 2010 Košice

Pseudonym

Emil Manik, Ján Páleník, Ján Podlipný, Ján Povrazník, Jozef Tichý, Jozef Struna, Michal Zubaľ

Narodil sa 20. marca 1922 v Čečehove v roľníckej rodine. Do ľudovej školy chodil vo Vrbovci (dnes Vrbovská ulica v Michalovciach) a v rodisku, do meštianky v Michalovciach. Keďže mu sociálne pomery v rodine nedávali možnosť ukončiť stredoškolské vzdelanie maturitou, musel ho prerušiť. Po roku práce na otcovom hospodárstve nastúpil do zamestnania na notárskom úrade v meste ako pomocný úradník. Zmaturoval na Gymnáziu v Michalovciach. Okupačné vojsko ho odvlieklo z rodnej dediny, podarilo sa mu však ujsť. Po oslobodení Michaloviec a okolia v jeseni 1944 nastúpil najprv ako civilný pracovník do novovzniknutého vojenského denníka Nová sloboda, neskôr  ako dobrovoľník I. čs. armádneho zboru vo funkcii redaktora frontových novín, odkiaľ ho prevelili do armádneho denníka Za svobodné Československo, prešiel s postupujúcim frontom až po Prahu. V rokoch 1945—1947 pôsobil ako pomocník osvetového dôstojníka pluku v Košiciach. Štúdiá na Právnickej fakulte UK v Prahe prerušil. V rokoch 1948—1952 pracoval ako tajomník literárneho oddelenia v redakcii Československého rozhlasu v Košiciach, odkiaľ prešiel do služieb Povereníctva školstva, vied a umení a neskôr Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave (1952—1954). Po zrušení literárneho oddelenia na povereníctve sa v rokoch 1954—1956 vrátil do rozhlasu v Košiciach. Medzitým ukončil štúdiá na Filozofickej fakulte UPJŠ, v rokoch 1956—1960 pôsobil ako profesor na strednej škole v Sabinove a vrátil sa do Košíc, kde mu ponúkli miesto inšpektora pre kultúru na MsNV. Po dvoch rokoch pôsobenia v tejto funkcii definitívne zakotvil v školstve. Pôsobil tam ako profesor na gymnáziách až do svojho odchodu na dôchodok roku 1982. Zomrel v Košiciach 6. apríla 2010.

Do literárneho života vstúpil ako autor básní, krátkych próz, fejtónov a literárnych, divadelných a výtvarných kritík v dennej tlači, literárnych časopisoch a najmä rozhlase. Básne publikoval už v školskom časopise Prameň, neskôr v Slovenskom týždenníku, Slovenskej slobode, Slovenských hlasoch, Plameni a Tvorbe.  Jeho prvotina Mŕtve mesto (1942) však nenašla vydavateľa. Debutoval básnickou zbierkou Dych tejto zeme. Prejavil sa v nej ako autor silného sociálneho cítenia a obrazného videnia, poznačeného poetikou symbolizmu a poetizmu. Tematickou a motivickou orientáciou zbierky je predovšetkým rodný Zemplín s jeho ľudom a prírodou. V nasledujúcej zbierke Hlboké leto pokračuje v rozvíjaní ťažiskovej témy domova, doplnenej reminiscenciami na domov, vojnové roky a očarenie ženou. Verný hlas a Od obzoru po obzor sú zbierkami občianskej lyriky, v ktorých autor konfrontuje minulosť s prítomnosťou a poukazuje na širšie obzory doby technických zázrakov i na tienisté stránky modernej civilizácie. Do prostredia rodného kraja sa vrátil v básnických zbierkach Prstom po okneCesta pešky. Necitlivé zaobchádzanie s prírodou rezonuje v knihe Modré oči jesene, Bratislava so svojou blízkou i vzdialenejšou históriou dominuje v zbierke Preludy leta. Ako lyrický cestopis možno charakterizovať zbierku Hudba diaľok, do ktorej autor zaradil verše inšpirované cestami po Európe. Téma očarenia rodnou krajinou prevažuje v zbierke Životopis, tentoraz vo veršoch spomienkového charakteru a životnej súvahy s prekvapujúcou schopnosťou nadhľadu a irónie, čím sa Padova poézia obohacuje o nové polohy. V bibliofilsky vydanej zbierke Hudba prameňov vyznal sa zo svojho vzťahu ku Košiciam. Kniha Rieka svetla pokračuje v línii charakteristickej pre celú jeho tvorbu – vzdávať hold ľudskej dôstojnosti a harmónii života. Výber z Padovej básnickej tvorby vyšiel pod názvom Čečehovské humná. Kniha prináša reprezentatívny prierez básnickej tvorby od polovice 50. rokov po polovicu 80. rokov 20. storočia. Výpočet básnických kníh nateraz uzatvárajú zbierky Nahnuté klasy a Ešte raz. Juraj Pado je aj autorom monografie Potreba básne o básnickej tvorbe Jána Kostru, ako aj viacerých príručiek na vyučovanie literatúry v stredných školách. Prekladá poéziu a drámu z češtiny (I. Olbracht a i.), poľštiny, nemčiny (J. W. Goethe, F. Schiller a i.), ruštiny (M. J. Lermontov a i.) a francúzštiny.

TVORBA

Poézia

  • Dych tejto zeme (1952)
  • Hlboké leto (1954)
  • Verný hlas (1957)
  • Od obzoru po obzor (1962)
  • Prstom po okne (1966)
  • Cesta pešky (1972)
  • Modré oči jesene (1972)
  • Preludy leta (1974)
  • Hudba diaľok (1977)
  • Životopis (1981)
  • Čečehovské humná (1982, výber)
  • Hudba prameňov (1982)
  • Rieka svetla (1987)
  • Ešte raz (2006)
  • Nahnuté klasy (2006)

Literárna veda

  • Potreba básne (1976)

Prekladá z jazykov

Český jazyk
Nemecký jazyk
Ruský jazyk
Francúzsky jazyk

 

Odkazy a linky :

https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Juraj+pado&theme=system

http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/juraj-pado#Liter%C3%A1rna%20veda

http://www.books.sk/writer_card.jsp?id=137

http://antiskola.eu/sk/referaty/8796-juraj-pado/download/print?id=14671