Lenka Procházková v knižnici

17. júla 2006 sa v spolupráci Českého klubu v Košiciach, Miestneho klubu v Michalovciach a Zemplínskej knižnice Gorazda Zvonického uskutočnilo stretnutie s českou spisovateľkou Lenkou Procházkovou.
Možno „vďaka“ jej disidentskej minulosti nie je slovenskej čitateľskej verejnosti známa. Bola signatárkou Charty 77 a už v tom období bola literárne mimoriadne aktívna. Kvôli svojmu postoju a aktívnym prejavom nespokojnosti s vtedajším režimom vychádzali do roku 1989 jej romány, poviedky a fejtóny v samizdatových edíciách, literárnom časopise Obsah a v exilovom nakladateľstve Index v Kolíne nad Rýnom. Tam vyšiel aj jej prvý milostný román Ružová dáma, ktorý bol ocenený americkou cenou E. Hostovského. Autorka sa živila ako upratovačka a vo svojom voľnom čase tvorila.

Od roku 2002 pôsobí v diplomatických službách a v súčasnosti zastáva funkciu kultúrnej tajomníčky na Veľvyslanectve ČR v Bratislave. Je členkou Českého Pen-Clubu, Obce spisovatelů, Syndikátu novinářů, zakladajúcou členkou spolku Šalamoun, ktorý sleduje niektoré právne kauzy v ČR a pomáha ľuďom pri ich obhajobe.

Z jej tvorby: romány Oční kapky, Smolná kniha, novela o Jánovi Masarykovi (poslednom ministrovi zahraničných vecí pred r. 1948) Pan ministr, dokument o Jánovi Palachovi, ktorý sa upálil v januári 1969 na protest proti vstupu sovietskych vojsk do Československa a historický román Beránek, ktorý svojským spôsobom stvárňuje život Ježiša Krista. Samotná autorka ho považuje za jedno z najvydarenejších diel svojej tvorby.

  •  
  •  
  •