Mikuláš Kasarda

26. 7. 1925 Sačurov
20. 7. 2013 Trebišov

Životopis
Mikuláš Kasarda je "zemplínskym spisovateľom" (ako ho mnohí často nazývajú) srdcom i dušou.  Narodil sa, žil i tvoril v prostredí "letných polí", ktoré mu natrvalo učarovali a boli jeho doménou v osobnom, ale aj literárnom živote.
Narodil sa 26. júla 1925 v Sačurove ("Roku Pána sa siedme dieťa chladom sveta zachveje."). Do ľudovej školy chodil v rodisku, do meštianskej vo Vranove nad Topľou, kde absolvoval prvý ročník. Potom prišiel do Sečoviec, kde chodil do druhej triedy. V pamäti mu ostali dobrí učitelia, ale aj poobedňajšie filmové predstavenia, ktoré sa konali raz do týždňa.
Po dvoch rokoch meštianky prestúpil do tretej triedy gymnázia. V rokoch druhej svetovej vojny študoval na Gymnáziu v Michalovciach, kde na neho veľmi výrazne zapôsobila osobnosť jeho profesora a literárneho kritika Alexandra Matušku a činnosť v samovzdelávacom krúžku Jonáša Záborského. Školský rok 1944 -- 1945 sa začal až 1. marca 1945.
Po maturite odchádza do Bratislavy a študuje na Pedagogickej akadémii v Bratislave (1945 -- 1946). Do učiteľskej služby nastupuje na Štátnu meštiansku školu v Trebišove. Súčasne si zapisuje na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského prednášky zo slovenského jazyka a z filozofie a po roku účinkovania na meštianke v Trebišove pokračuje v štúdiu interne (1946 -- 1950). Veľmi rád si spomína na svojich spolužiakov, ktorými okrem iného boli Vojtech Mihálik (spisovateľ), Viliam Turčány (básnik, významný prekladateľ a literárny historik, s ktorým aj dva roky býval spolu na internáte), Rudolf Krajčovič (vynikajúci lingvista, ktorý sa venuje najmä historickej gramatike). Spolu navštevovali aj semináre, ktoré viedol Andrej Mráz. Na nich čítali svoje práce (napr. Mihálik už čítal zo svojej prvej a druhej básnickej zbierky Anjeli a Plebejská košeľa). Druhú štátnu skúšku vykonal v júni 1950.
V jeseni nastúpil na výkon dvojročnej vojenskej služby v Plzni. Po návrate do civilu pôsobil dva roky ako redaktor literárneho oddelenia v Československom rozhlase v Košiciach. V roku 1954 sa otvorila v Sečovciach stredná škola. Pretože mesto poskytlo vyučujúcim aj ubytovanie, prijíma ponuku stredoškolského profesora na SVŠ. V rokoch 1960 -- 1964 si externe rozširuje aprobáciu o nemecký jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. V roku 1969 prestupuje na vlastnú žiadosť na Gymnázium v Michalovciach. Po odchode do dôchodku (1988) učí ešte na Základnej škole v Rakovci a na Gymnáziu v Sečovciach.

Tvorba
Vo svojej tvorbe, ale aj v živote sa riadi Kristovými slovami: Neprichádzam tu na to, aby ma obsluhovali, ale aby som ja slúžil. Jeho zmyslom života je slúžiť ostatným. Podľa neho je to jediný zmysel a jediný spôsob, ako preciťovať radosť zo života. V rozhovoroch často pripomína, že na vnímanie krásy poézie a prírody treba mať čisté srdce, lebo keď máme čisté srdce, máme aj radosť; vtedy sa k nám príroda akoby prihovára. Počujeme šelest lístia, vôňu, ktorú vydychuje lístie, vánok. Ale keď sme urobili niečo zlé a vojdeme do prírody, akoby sa od nás príroda odvrátila.
Sám seba nachádza Kasarda v poézii Jána Kostru, Pavla Horova, Vojtecha Mihálika, Laca Novomeského. Prvé skúsenosti s vlastným básnením získal už počas gymnaziálnych štúdií v Michalovciach. Ako sextán vyhráva v roku 1943 prvú cenu v súťaži časopisu Nový rod.
Počas štúdií na vysokej škole mu odkázal Pavol Horov, aby zozbieral svoje verše a vydal zbierku. Tak vychádza jeho debut Širokými ulicami (1953). Autor sa tu predstavuje ako lyrik jemných náladových kresieb a spomienok na detstvo.
V zbierke Kohútí spev (1958) sa odzrkadľuje stajený aj vyjavený zápas o vyladenie podoby sveta do obraznej citovej tóniny. Bola odmenená na súbehu literárneho fondu. Literárni kritici očakávali, že bude bojovná (kohút ako bojovník). No bolo to naopak veľmi krotké. Spisovateľ si vybral názov Kohútí spev preto, že kohúta považuje za symbol rána, nádeje. V jednej z básní, ktorá ťažko prechádzala, ale nakoniec ju prepustili, reaguje na roky totality: "Som ten, ktorý netlieska, keď vybuchujú balóny fráz". V cykle Pri Ostravici približuje a ozvláštňuje české literárne pamiatky.
Clivá krása v menlivých podobách zemplínskej nížiny nás oslovuje v tretej zbierke Pre teba  (1963).
V štvrtej zbierke Predletie (1974) nachádzame tri cykly: Minúta po vojne, Jašterička na kameni a Prvý deň slnovratu. Bolesť z poranenej prírody vyjadruje báseň Na moste mŕtvej rieky.
V piatej zbierke Krajinské dažde (1982) sa objavuje zemplínska nížina v skľučujúcej atmosfére dlhotrvajúcich dažďov (Syčí z rovín jedovatá tiaž.) V básni Ráno na Petra Pavla vykresľuje čaro prvého dňa prázdnin i spomienky na opustený dom a matku na prašnej poľnej ceste. Posolstvo tejto básne vložil básnik do veršov: "Každé ráno ti je darom."
Motív starnutia i citlivosť ľudského svedomia v totalitnom svete rozvíja autor v zbierke Zápočet (1990). Má tri časti: Písomné maturitné skúšky, Odprevádzanie, Zostupovanie do údolia. V Odprevádzaní sa autor vyrovnáva so spisovateľmi, ktorí mu boli blízki (Andrej Plávka, Pavol Horov, Rudolf Fabry, Ján Kostra, Alexander Matuška). V Zostupovaní do údolia sa autor vyrovnáva s obdobím totality: "Jazyka ráno doteperiť k rote / Nech vypovie kto šliape po živote". Etický postoj a zápas o čistý mravný štít odzrkadľuje báseň Maupassantova novela. Je komponovaná na paralelizme. Autor kladie vedľa seba príbeh o matke, ktorá nepredala svojho syna do panskej rodiny, za čo ju syn neskoršie odvrhol. V druhom pásme básne otec nepodľahol túžbe po spoločenskom uplatnení, nezradil svoje svedomie, a dočkal sa výčitky vlastného syna: "Pre vás mám otec zatvorené dvere." Túžba a úsilie ochrániť si čistotu duše podfarbuje aj báseň Útek z Jasnej Poľany. Báseň vyniká aj zladením formy a obsahu. Posledné tri verše chcú vyjadriť oslobodenie od bohatstva a titulov a autor upustil od rýmov: "Konečne čistý a nahý / spokojne môže zomrieť / na ktorejkoľvek stanici sveta". Básnik zbierkou Zápočet uzatvára svoju tvorbu: "Index v ruke Tréma v predsieni / Staroba už musím vydať počet / Tak totálne nepripravený / na katedru vrážam po zápočet.
Pre deti vydal básnickú zbierku Lopta na oblohe (1962), kde čerpá zo života v škole.
Venoval sa aj prekladom z klasickej nemeckej a maďarskej poézie. K prekladom z nemeckej literatúry sa dostal cez objednávku vydavateľstva Tatran, ktoré chcelo vydať vybrané dielo zo Schillera. Hľadali prekladateľov a  napokon vybrali Turčányho a jeho.
Záujem o tvorbu Mikuláša Kasardu sa prejavil aj v troch knižných výberoch: Cesta lúkami (1985; autorský výber), Nížinný spev (1985; kritický výber), Podvečerné poľné cesty (1995; výber pri príležitosti 70-tych narodenín), Život pokorný a prostý  (Nad výberom básní) (2006). Autor v ňom uviedol aj preklad básne S krížikom po funuse (do češtiny ju preložil Jaroslav Čejka). Výber uzatvára báseň Dotyky, ktorá bola uverejnená v Literárnom živote. Vyjadruje básnikovo ľudské i poetické posolstvo: "Len v tichej službe zapriahnutá / smie dotýkať sa duša krásy / a na krídla sa menia putá / čo dobrovoľne pripína si.
Verše pána Kasardu majú aj hudobnú podobu vďaka Ing. Antonovi Briňarskému. Prvá pieseň má názov Maturity, vznikla v roku 1993 a hovorí o nenávratnosti času, ktorý ani na kolenách nevymodlikáš. Spomienka na leto, to je druhá zhudobnená báseň v rytme polky.  Bola napísaná pre príležitosť Chalupkovho Brezna (1995), kde sa s ňou Ing. Anton Briňarský umiestnil v zlatom pásme.

Diela a recenzie diel
Poézia

*    Širokými ulicami (1953)
*    Kohútí spev (1958)
*    Pre teba (1963)
*    Predletie (1974, výber)
*    Krajinské dažde (1982)
*    Cesta búrkou (1985)
*    Cesta lúkami (1985, výber)
*    Nížinný spev (1985, výber)
*    Zápočet (1990)
*    Podvečerné poľné cesty (1995)
*    Život pokorný a prostý (2006, 1.vydanie)
*    Kvet pre dušu (2008, 1.vydanie)

Pre deti a mládež
*    Poézia
Lopta na oblohe (1962)

Editorská činnosť
*    Duchovné piesne (1999)

Ocenenia
Fra Andelica za slovesné umenie (2010)
Cena Košického samosprávneho kraja (2012) za celoživotné pôsobenie v slovenskej poetickej tvorbe

Odkazy a linky:

https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=kasarda+mikul%C3%A1%C5%A1&theme=system

http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/mikulas-kasarda

https://www.postoj.sk/17576/zemplinske-leto-1968-mikulas-kasarda

https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/6877397/zomrel-zemplinsky-basnik-mikulas-kasarda.html

http://skolskyservis.teraz.sk/skoly-sr/basnik-mikulas-kasarda-stal-roky-za/18899-clanok.html

http://referaty.hladas.sk/referat.php/mikulas-kasarda/6/2383