Pavol Horov

*25. 5. 1914 Bánovce n/Ondavou
+ 29. 9. 1975 Bratislava

slovenský básnik a prekladateľ
Pavol Horov (vl. menom Pavol Horovčák, pseudonymy:  Ján Onda, Pavol Horov, Peha, Péhá, PeKa, P. U. Horov, Urban Čák, Urban Horov  

Narodil sa 25. mája 1914 v Bánovciach nad Ondavou.  Vlastným menom Pavol Horovčák. Gymnázium absolvoval v Michalovciach (1926 – 1934) a v štúdiu pokračoval na učiteľskej akadémii v Bratislave (1934 – 1935). Po skončení pôsobil ako učiteľ v Čani a v Michalovciach. Po oslobodení sa stal vedúcim slovesného odboru (1945 – 1948), odkiaľ prešiel za riaditeľa Slovenského rozhlasu v Košiciach. R. 1951 prešiel do Bratislavy ako šéfredaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1951 – 1952), neskôr ako tajomník Zväzu slovenských spisovateľov (1952 – 1954). Potom pôsobil ako riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1954 – 1963). V roku 1963 – 1964 pôsobil v Slovenskom ústredí knižnej kultúry. Od roku 1964 sa venoval iba literárnej práci. Zomrel 29. septembra 1975 v Bratislave.

Vzdelanie
1934 - 1935 učiteľská akadémia, Bratislava
1926 - 1934 gymnázium, Michalovce
1921 - 1926 ľudová škola, Bánovce nad Ondavou a Moravany

Pôsobenie
1935 – 1938 učiteľ na ľudovej škole, Čaňa
1939 – 1944 učiteľ na meštianskej škole, Michalovce
1945 – 1948 vedúci slovesného odboru
1948 – 1951 riaditeľ Československého rozhlasu, Košice
1951 – 1952 šéfredaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ
1954 – 1963 riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ
1952 – 1954 tajomník Zväzu slovenských spisovateľov
1963 – 1964 pracovník Slovenského ústredia knižnej kultúry
1964 venoval sa iba literárnej práci

Poézia
•    Zradné vody spodné (1940)
•    Nioba matka naša (1942)
•    Návraty (1944)
•    Defilé (1947)
•    Moje poludnie (1952)
•    Slnce nad nami (1954)
•    Balada o sne (1960)
•    Vysoké letné nebe (1960)
•    Koráby z Janova (1966)
•    Ponorná rieka (1972)
•    Asonancia (1976)
•    Z posledných (1977)

Výbery
1950 Básne
1960 Poézia
1964 Nioba
1964 Šla tade žena
1964 Zemplínske variácie
1976 Asonancie
1977 Z posledných

Súborné dielo
1972 – 1973 Dielo I. - II.

Literárna veda
•    Poézia (2004, 1.vydanie )

Bol predstaviteľom modernej slovenskej poézie. Publikovať začal časopisecky od r. 1931 (Svojeť, Elán). V prvých básňach vychádzal z folklórnej piesne a štúrovskej lyriky, ale čoskoro sa mu stala vzorom poézia L. Novomeského. Od samého začiatku vyjadroval svoj protest proti agresii a vojne. Jeho vyhlásenie, že nemôže mlčať, keď tisíce ľudí padajú, vojna rozvracia domovy a ničí ľudské hodnoty, vychádzalo z vlastnej skúsenosti. Na frontoch prvej svetovej vojny stratil otca v tom istom roku, keď sa narodil. Poézia sa mu stala životnou istotou, nachádzal v nej mravnú silu a kontrapunkt vojnového besnenia. Odpor k vojne vystupňoval v čase druhej svetovej vojny. Protivojnový humanizmus v jeho tvorbe vrcholí v zbierke Nioba, v ktorej na začiatku exponoval postavu matky z gréckej mytológie. Jeho poéziou sa prelína láska k človeku ako základná kvalita ľudského života a pocit spolupatričnosti s utrpením človeka a ľudstva. K protivojnovej tematike sa vrátil ešte aj po skončení druhej svetovej vojny aby predstavil "defilé" strát, obetí a utrpenia človeka, uzavrel okruh vojny a vyjadril presvedčenie o nezvratnom pohybe k lepším a krajším dňom človeka. Do tohto obdobia spadajú aj jeho verše venované obetiam nemeckých fašistov z vypálenej obce Tokajík na východnom Slovensku. Ďalším prameňom istôt Horovovej poézie je vzťah k rodnému kraju a k matke. Sú preňho nedotknuteľné hodnoty a útechou v zlých časoch. Obraz rodnej zeme, ako ho stvárnil, je jediná hodnota "pevná v čase" a "bezpečná v priestore". Básnikovi dodávajú silu na prekonanie smútku, bolesti a rán spôsobených vojnou. Tu rozvíja svoje reflexie o zmysle života, plynutí času, o vzniku a zániku. V povojnovej tvorbe ostražito reaguje na reálne a protirečivé ťažkosti života v konfliktnom svete. Preniká do vnútorného sveta človeka, osobných pocitov radosti i smútku, medituje nad starým a novým svetom. V poslednej etape jeho tvorby sa dostávajú do popredia motívy a dojmy z jeho cesty do Talianska s prvkami sebareflexie i sebahodnotenia s citlivou reakciou na život a humanitným obsahom. Jeho tvorba sa vyznačuje citlivým humanizmom.

Preložené diela
Horovove poémy boli preložené do mnohých jazykov a publikované vo viacerých zahraničných antológiách.

  Diela vydané s podporou SLOLIA
•    Visoko ljatno nebe. Stichotvorenija / 2015 / Bulharský jazyk

Literárna tvorba - preklad
Prekladal z bulharskej poézie E. Bagrjana a B. Božilova.
Preklady z poľskej poézie – preklady Staffa, Jastruna, Przybosa a Jachimovicza vyšli súborne pod názvom Náhodné stretnutia (1958)
Preklady z perzskej poézie Omara Chajjáma vydal pod názvom Láska, hlina, spev a čaša vína (1976)
 

Ocenenia
1953 laureát štátnej ceny
1964 nositeľ bulharského Radu Cyrila a Metoda I. st.
1964 zaslúžilý umelec
1973 laureát štátnej ceny K. Gottwalda
1973 národný umelec
1974 nositeľ Národnej ceny

Odkazy

https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Pavol+Horov&theme=system

http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/pavol-horov

https://sk.wikipedia.org/wiki/Pavol_Horov

https://www.osobnosti.sk/osobnost/pavol-horov-1345