Mária Dományová

* 30. 7. 1951, Topoľčany
regionálna autorka

      Narodila sa 30. 7. 1951 v Topoľčanoch v rodine strojného inžiniera. Gymnázium absolvovala v rodisku, Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave, odbor matematika - fyzika (1974). Tri roky pôsobila na gymnáziu v Bratislave. Od roku 1977 pôsobila na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach ako stredoškolská učiteľa matematiky, programovania a informatiky. V roku 1981 získala titul RNDr.
Jej prvá báseň vznikla, keď mala pätnásť rokov. Téma bola – ako inak – ľúbostná. Svoje výtvory  po večeroch recitovala priateľkám na internáte. Jej študijné zameranie nedávalo poetickej čiastke jej duše veľkú nádej na prežitie. S umeleckým slovom sa nestretávala. Asi  by to bolo tak aj zostalo, nebyť toho, že ju osud zavial do Michaloviec, na gymnázium (dnes Pavla Horova), kde pôsobil v tom čase aj básnik Mikuláš Kasarda. Tento vzácny človek odobril jej dovtedajšie snahy o poéziu, poučil ju o zásadách básnickej tvorby a pomohol jej pri publikovaní prvých básní – presnejšie sonetov, keďže práve túto formu si v tvorbe veľmi obľúbila. Vďaka kolegom slovenčinárom jej literárne pokusy vyšli v zbierke Čriepky (1998). Je členkou Literárneho klubu Čriepky (klub začínajúcich autorov), ktorý pracuje pri našej knižnici a zároveň je čitateľkou knižnice. Venuje sa práci s talentovanou mládežou.
      Jej  básne boli sporadicky publikované v Novom slove, v Smene na nedeľu, vo Východoslovenských novinách a niekoľko básní sa dostalo i do zborníka autorov východného Slovenska „ Rozpätie „.
Odvtedy až podnes je pre ňu poézia predovšetkým darom.
     Narodila sa 30. 7. 1951 v Topoľčanoch v rodine strojného inžiniera. Gymnázium absolvovala v rodisku, Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave, odbor matematika - fyzika (1974). Tri roky pôsobila na gymnáziu v Bratislave. Od roku 1977 pôsobí na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach ako stredoškolská učiteľa matematiky, programovania a informatiky. V roku 1981 získala titul RNDr.
Jej prvá báseň vznikla, keď mala pätnásť rokov. Téma bola – ako inak – ľúbostná. Svoje výtvory  po večeroch recitovala priateľkám na internáte. Jej študijné zameranie nedávalo poetickej čiastke jej duše veľkú nádej na prežitie. S umeleckým slovom sa nestretávala. Asi  by to bolo tak aj zostalo, nebyť toho, že ju osud zavial do Michaloviec, na gymnázium (dnes Pavla Horova), kde pôsobil v tom čase aj básnik Mikuláš Kasarda. Tento vzácny človek odobril jej dovtedajšie snahy o poéziu, poučil ju o zásadách básnickej tvorby a pomohol jej pri publikovaní prvých básní – presnejšie sonetov, keďže práve túto formu si v tvorbe veľmi obľúbila. Vďaka kolegom slovenčinárom jej literárne pokusy vyšli v zbierke Čriepky (1998). Je členkou Literárneho klubu Čriepky (klub začínajúcich autorov), ktorý pracuje pri našej knižnici a zároveň je čitateľkou knižnice. Venuje sa práci s talentovanou mládežou.
      Jej  básne boli sporadicky publikované v Novom slove, v Smene na nedeľu, vo Východoslovenských novinách a niekoľko básní sa dostalo i do zborníka autorov východného Slovenska „ Rozpätie „.
Odvtedy až podnes je pre ňu poézia predovšetkým darom.